Najväčšou udalosťou z konca minulého týždňa bolo ohlásenie víťaza Nobelovej ceny za mier, ktorým sa stal Barack Obama. Jeho osobne i ľudí v okolí to zastihlo nepripravených. Hovorca Robert Gibbs sa o tom dozvedel od novinárov a prezident od svojich dcér. Malia mu oznámila, že dostal cenu, Sasha dodala, že ich čaká až trojdňový víkend a Michelle mu po dlhom čase dala headjob mimo plánu zreformovanej zdravotnej starostlivosti.
Výbor zdôvodnil udelenie ceny "mimoriadnym úsilím o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi". Paradoxne, v to isté ráno, keď oznámil výsledky hlasovania, USA pokusne zbombardovali Mesiac. Obama vyhlásil, že sa veľmi snažil, ale na rozdiel od Iránu či Severnej Kórey dialóg v tomto prípade nikam neviedol. Pre tieto i ďalšie krajiny je to však signál, aby si dali pozor, lebo keď sa niekto rozhodne zhodiť bombu bez akéhokoľvek ľudsky pochopiteľného dôvodu na miesto s nula obyvateľmi, keď pôjde naozaj do tuhého, je jasné, kto bude mať hlavné slovo.
Čím to nekončí. Aj keď svet sa pýta, čo sa to vlastne stalo a keďže nórštine nikto nerozumie, tak sa to asi nikdy nedozvie, Fidel Castro sa nepýta. Castro! "Uznávam, že to bol pozitívny krok," povedal. Ja uznávam, že disidentom, ktorých pred deviatimi rokmi posadil do väzenia, dovolil Obamovi poslať list s obsahom v úplne rovnakom znení. Cena funguje, vzťahy sa otepľujú.
To by však nebola americká ultra pravica, keby nepovedala, že to je celé zle. Ak pozornejšie sledujete zahraničné média, tak viete, že časť z tejto frakcie, čo je približne dvadsať ľudí natočených na kameru, sa prakticky tešila, keď Chicago nedostalo olympijské hry. Ale keď Obama dostal Nobelovku, to je pohroma. Len títo ľudia vedia, čo je pre ich štáty, častokrát spojené, naozaj dobré. Ale naozaj.
Ich kuvičie hlasy nezabudli pripomenúť, že Obamu niekto (z nich, len tak pre srandu) nominovali len niekoľko dní po jeho nástupe do funkcie. Samozrejme, to, že hlasovanie prebehlo pár dní pred vyhlásením, už nie je súčasťou ich agendy. Na druhej strane, prečo by malo? Čas si treba prispôsobiť, takisto ako si výbor prispôsobil čas, v ktorom bude svet pod dohľadom Obamu opäť v pohode. Akurát ten čas, keď americké vojenské jednotky opustia aspoň jednu krajinu, v ktorej nemajú čo robiť, stále nie je na stole.
Bush si bol istý, že je vojnovým prezidentom. Nie je vylúčené, že to všetko začal, aby sa tak mohol nazývať. Pred kamarátmi a tak. Ale Obama zatiaľ nevie, či je mierovým prezidentom.
Keď predniesol svoj prejav a povedal, že si nezaslúži byť v spoločnosti ľudí, ktorí majú cenu vo vitrínke, možno to myslel úprimne. A možno naozaj venoval pár sekúnd pred stretnutím so svojimi speechwritermi a spýtal sa, či si ju zaslúži. Ako keď sa prvýkrát pozrel do zrkadla a povedal si: "Čím som si to zaslúžil?!"
Ktovie. Americkú pravicu sa neoplatí počúvať, kritici budú vždy a víťaz je len jeden. Ako znie vyrytý nápis na samotnej cene: "zMierme sa s tým."
Minipointa na záver: Obama môže okrem Nobelovky čoskoro získať aj Oscara. Akadémia totiž zvažuje jeho nomináciu za najlepšiu vedľajšiu úlohu v Americkej vláde.