reklama

Stand-up (2): Predsa sa točí

Debutový album môže byť prelomový. Ale až druhý je zlomový.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Sú tomu asi dva mesiace, čo som sa v tichosti zúčastnil diskusie o médiách. Hlavné slovo mal polovicu času Jano Fülle, ktorý za to, že Pravda mu povolí dvadsať slov denne, posiela vydavateľovi valentínky aj v letných mesiacoch; druhá polovica patrila Janovi Budajovi. Chýbala mu čapica na to, aby povedal niečo pamätné. Ak si spomínate, tak kedysi... Už stačilo! Naozaj s Kňažkom neviete nič iné, len spomínať? A vôbec, ktovie, akí ste boli.

Každopádne, z amfiteátra liberalizmu sa ozval anonymný hlas a sprostredkoval svoje poznanie o začarovanom mediálnom kruhu, presnejšie povedané špirále. Poznáte to - nejaká správa sa objaví v tlačenom médiu, večer ju prevezmú televízne noviny, v obnovenej forme sa dostane do printu, potom ňou opäť disponujú televízie a niekde medzi tým odpadkoví blogeri karmujú vo veľkom. Celá vláda je na chuja! Okej, domyslel som si, a čo?
Alebo si to zle pamätám a hlas so zvláštnym odtieňom presvedčenia hovoril o Noelle-Neumannovej špirále mlčania. Neviem, či jej tento terminus technicus napadol počas publikovania pre Reich, kde bodovala hĺbkovou štúdiou o vlastníctve amerických médií židmi. A že Orwell bol priekopníkom vizionárstva... No určite. Obyčajné kecy. To by ste neverili, koľko anarchistov sa riadi lepším kádrovým posudkom. A dobre stočeným bongom. Kurva, chlapi, tá kniha bola šleha. Na koľko šlukov si rozdelíme epilóg?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Špirála mlčania je jav, kde sa rozdeľujú názory na istú vyšpičkovanú tému ako interrupcie, eutanázia a best of Jozef Drahovský, na dva tábory: izolované a dominantné. Vďaka tomu, že nepreferované názory sa dostávajú na okraj, ich majitelia strácajú presvedčenie o nich a postupne tíchnu. V dôsledku sa čoraz viac ľudí napojí na hlavný myšlienkový prúd a iný názor - kedysi názov undergroundového plátku z podhubia RKC, ktorý zanikol po tom, čo odfotili pápeža v červených adidaskách pri navrávačke s tehotnou moslimkou (keď už, tak už) - putuje do stratena. Kudá Háfiz, priateľu.

Koho je to chyba? Nemal by som si klásť otázky, na ktoré neviem odpovedať. Isté je len jedno, táto DNA demokratickej spoločnosti funguje. A živí sa na tvárach tých, čo o to stoja. Igor šulaj spomína s láskou...
Veď áno, rodíme sa s tvárou. A ak si dobre spomínam, stolová hra Facelifting od 4 do 6 k nám ešte zo zámoria nedorazila. Pamätáte sa na tú demonštráciu škôlkarov pred trnavskou pobočkou Mattela? Niečo neuveriteľné. Miestna televízia to označila za protestnú akciu kampane Právo na lepší ksicht. Potom prišli mamičky a demonštranti na trojkolkách mali po piči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okej, tie tváre. Princíp je jednoduchý. Človek sa narodí, zašpiní zopár plienok, zoderie dve-tri lavice, povie do kamery alebo mienkotvorne napíše niekoľko významných viet a už sa vezie. Nikto nemá šancu tento proces zastaviť. Veď kto by chcel? Je na konkrétnom jednotlivcovi, či sa možnej ponúknutej šance vzdá, alebo sa jej pevne chytí a nasledujúce týždne strávi popieraním homosexuálnej orientácie. Alebo ľavicovej. Teraz neviem, ktorí to majú ťažšie.
Ono by na tom nebolo nič zlé, keby pravidlá špirály neboli také prísne. Táto striktnosť spočíva v tom, že pochodom času sa tváre opakujú, ale nech je v tom čert, ak majú ten istý názor. Pripomína mi to starý vtip, ako roku 1948 príde babka na miestny úrad a chlapíka v obleku pozdraví: "Na stráž!" Chlapík jej úctivo vysvetlí, že situácia sa zmenila. A babka na to: "Ja viem, ale teba si pamätám."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pôvod tejto zhubnej choroby, na ktorú zomierajú len najpoctivejší profesori politológie (Ja som fakt nebol hlavným ideológom KSČ!), spočíva v predpoklade, že ľudia si radi zvyknú na tváre a názorovú pružnosť, kamuflovanú ako vec prirodzeného plynutia času, nevnímajú. Česť výnimkám. Príklad: najvyšší šéf Hnutia pred časom súložil terajšiu opozíciu za údajné nekalé praktiky v privatizovaní. Kurva! Naozaj ľuďom tak strašne zlyháva pamäť? Možno s ňou aj chceli niečo urobiť, ale na takýto zákrok sú potrebné prostriedky a dvojnásobné platy stále nie sa. Ľudia, to je fakt smola.

Dajme tomu, že história sa opakuje. Že po ôsmich rokoch? Fíha, ale niekedy si pomyslím, že kašľať deti nášho národa, ak má takého otca a jeho ešte podarenejšiu updateovanú verziu. Hej, oni za to nemôžu, to ich babky, ale predsa len, čo je lepšie? Zostať ticho alebo spievať s vetrom? Zviesť sa špirálou mlčania, to je ako na húsenkovej dráhe, keď viete, že vám bude zle už v rade na lístky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

DNA demokratickej spoločnosti zanecháva obete. Mediálne aj nemediálne. Štát, postavený na tejto molekule, je masovým hrobom, nad ktorým sa vznáša kolektívny duch zabudnutia.
Kristafix, len keby tá morálka nebola taká smiešna... 

Matej Adámy

Matej Adámy

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stand up komik a autor knihy Šálka v prachu. Zoznam autorových rubrík:  GlosáriumČriepky ostrovnej poézieNezaradenéOstatnéInéStand-up

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu