Jediný človek. A ja, prichádzajúci od prechodu pre peších do vzdialenosti, kde je nevyhnutný vizuálny kontakt. Na ulici sú posadené stromy, medzi nami sú tri. Hneď tri šance, aby som vyzeral ako čurák. Možno keby som sa postavil hneď za ten prvý, dalo by sa to zvaliť na slabé okuliare.
Vždy sa dá vytiahnuť telefón a pozerať sa na prázdny displej s výrazom, akoby na mňa čakalo päťdesiat neprečítaných správ.
Som desať desať kilometrov od bytu, asi je príliš skoro na vytiahnutie kľúčov.
Slúchadlá budú vyzerať smiešne, keď ich nebudem mať v ničom zapojené.
Knižku som naposledy držal v rukách rok a pol dozadu.
Opitého nemôžem hrať, lebo asi pred hodinou sme sa minuli pri vchode na tretie poschodie.
Kamaráta nemôžem hrať, lebo sme sa minuli v živote.
Čo mám vlastne hrať? Oplatí sa vôbec nejako tváriť, keď možno ani on mi nechce nič povedať?
Škoda, že som tak ďaleko. Keby som mu lepšie videl do tváre, možno by som zistil, že aj on sa na niečo hrá.
Napríklad na odchody spojov sa pozerá dlhšie ako treba.
Podľa mňa si každý spoj pozerá už druhýkrát, len aby nemusel otočiť zrak iným smerom.
Vlastne je takmer isté, že tie odchody pozná naspamäť a na grafikon by sa nemusel pozerať vôbec.
Má vôbec hodinky?
Ja už nenosím, pretože za posledné dva roky mám širšie predlaktie a som lenivý vymeni si náramok.
Nie preto, že by som začal cvičiť, len som normálne stlstol.
Stoja už vyše roka. Pritom sú také pekné, s fialovým podčíslím.
Prečo si takto vážim dar od sestry?
Mal by som si viac vážiť dary, ktoré niečo znamenajú.
Vlastne aj tie, ktoré neznamenajú toľko, ale sú od srdca.
To by som rád vedel, po kom to mám.
Na Vianoce som mame nič nedal, lebo som idiot. Kurva, poriadny som idiot.
Čo ti jebe?
Musím si dať cigaretu.
Keby som týždeň nefajčil, sú peniaze na darček.To je neskutočné, aký som...
...Kam zmizol?
...
Strašne dobrá je tá cigareta. Na niektorých veciach netreba šetriť.